Epigallokatechín galát (egcg) pri rakovine

EGCG je látka extrahovaná zo zeleného čaju a tvorí až 30 % jeho sušiny. Čajovník sa v Číne používa už najmenej 6000 rokov a je jedným z najdôležitejších každodenných nápojov v Ázii. Na rozdiel od čierneho čaju sa oxidácii, teda rozkladu lístkov kyslíkom, pri sušení zabraňuje pražením, naparovaním alebo krátkym zahriatím. Týmto spôsobom sa zachovajú takmer všetky zložky čerstvej rastliny.

Z chemického hľadiska patrí EGCG medzi katechíny a tieto medzi takzvané polyfenoly, ktoré sa vyznačujú aromatickými kruhovými štruktúrami. Mnohé zo sekundárnych rastlinných látok, ktoré majú zdraviu prospešný účinok, patria medzi polyfenoly.

Už desaťročia je známe, že zelený čaj a teda EGCG pôsobí proti rakovinovým bunkám. Ako k tomuto efektu dochádza?

Najprv sa pozrime na epigenetický efekt. To znamená, že hoci je celá genetická informácia v DNA génov, v skutočnosti sa číta len jej zlomok. Zapnutie alebo vypnutie génov pomáha bunke flexibilne sa prispôsobiť rôznym podmienkam prostredia. EGCG teraz ovplyvňuje gény, ktoré majú protirakovinové a život predlžujúce účinky ^[1]. Rôzne štúdie napríklad ukazujú, že denná konzumácia zeleného čaju alebo zodpovedajúcich prípravkov môže znížiť riziko vzniku rakoviny prsníka alebo jej opätovného rozvoja. ^[2]/sup>

Ďalší efekt ovplyvňuje Toll-like receptor 4. Objaviteľka a neskoršia nositeľka Nobelovej ceny Nüsslein-Vollhard bola tak nadšená vplyvom receptora v ovocnej muške, že mu dala nemecké slovo „mýto“. Bohužiaľ, stimulácia tohto receptora má u ľudí len malý účinok. Posielači zápalu sa čoraz viac uvoľňujú a rakovinové bunky sú stimulované k rastu. EGCG teraz spolu s ďalšími látkami ako kurkumín, 6-shogaol, sulforafan inhibuje toll-like receptor 4 a tým aj rast nádorových buniek. ^[3]

Jednou schopnosťou, ktorá je dôležitá pre nádor, je schopnosť vytvárať krvné cievy. Rakovinové bunky to dosiahnu uvoľnením faktora VEGF, ktorý tvorí krvné cievy. Táto molekula a s ňou spojený receptor je dôležitým cieľom moderných onkologických liekov. EGCG inhibuje uvoľňovanie VEGF, čím znižuje zásobenie krvných ciev, ktoré je dôležité pre nádor a zároveň stimuluje prirodzenú bunkovú smrť (apoptózu). Receptor VEGF patrí k tyrozínkinázovým receptorom zodpovedným za rýchly a agresívny rast rakovinových buniek. Iné z týchto receptorov sú tiež inhibované EGCG. ^[4]

Laboratórne testy ukázali, že EGCG inhibuje alebo aktivuje množstvo receptorov a metabolických dráh, a preto je ekvivalentné účinku kurkumínu. Znižuje hladiny proteínov Bcl-2, Bcl-xl, xIAP, cIAP, NFKΒ, Hsp70 a Hsp90. Posledne menované sú proteíny tepelného šoku a okrem iného chránia rakovinovú bunku pred účinkami tepla. To robí kombináciu EGCG s hypertermiou predstaviteľnou ako synergizmus. Na druhej strane sú zvýšené ďalšie proteíny, ako sú Bad, Bax, Fas/CD95, Cytochróm c, Apaf-1, AIF, GADD153, GRP78 a kaspáza-3, -7,-8 a -9. Kaspázy iniciujú prirodzenú bunkovú smrť v nádorových bunkách. Zosúladenie medzi inhibíciou a stimuláciou rôznych proteínov vedie k inhibícii rastu nádoru alebo smrti rakovinových buniek. ^[5]

Čo robí rakovinu takou nebezpečnou? Je to predovšetkým schopnosť metastázovať a napádať a ničiť životne dôležité orgány. Je zaujímavé, že rakovinové bunky, ktoré sú schopné metastázovať, vytvárajú špecifický receptor, na ktorý sa viaže EGCG, takpovediac receptor zeleného čaju, a ktorý, ak je blokovaný, obmedzuje alebo zabraňuje schopnosti nádorových buniek metastázovať. Popri prírodnej látke amygdalín je jedinou látkou, ktorá dokáže zabrániť šíreniu nádoru. ^[6]

A čo robí rakovinové bunky tak ťažko napadnuteľnými? Sú to pomaly sa deliace nádorové kmeňové bunky, ktoré sú odolné voči liekom na chemoterapiu, pretože môžu napadnúť iba deliace sa bunky. Našťastie existuje množstvo prírodných látok, ktoré dokážu zničiť kmeňové bunky. Okrem EGCG je to kurkumín, resveratrol, 6-shogaol, sulfurafan a indol-3-karbinol, oba sa nachádzajú okrem iného v brokolici. ^[7]

Rovnako ako u iných prírodných látok, aj pri EGCG existujú obavy, že by mohol inhibovať funkciu chemoterapeutických látok. V skutočnosti je však schopný zlepšiť účinok veľkého množstva cytostatík a je teda chemosenzibilizátorom, teda látkou, ktorá robí nádorové bunky odolnými voči chemoterapeutikám. ^[8] Jedine inhibítor proteáz bortezomib používaný v tzv. mnohopočetný myelóm je obmedzený v účinnosti zeleným čajom. ^[9]

Vďaka vplyvu na mnohé receptory a metabolické dráhy v nádorovej bunke je EGCG účinný proti veľkému počtu nádorov, ako je rakovina prsníka, hrubého čreva, vaječníkov, pankreasu a prostaty, prinajmenšom v bunkových a zvieracích experimentoch. EGCG je účinné aj pri nezhubných rastoch tkaniva, ako je endometrióza alebo fibroidy. ^[10] Zdá sa, že EGCG je účinné aj proti glioblastómovým bunkám, bunkám malígneho nádoru mozgu, proti ktorým konvenčná medicína nemá takmer žiadne účinné metódy. ^[11]

Okrem rôznych účinkov na rakovinu má EGCG aj pozitívne účinky na iné stavy, ako sú neurodegeneratívne a kardiovaskulárne ochorenia. Zdá sa, že má pozitívny vplyv aj na cukrovku. Okrem iného sa hladina cukru v krvi po jedle zvýši o 50 % menej, ak si k nemu vychutnáte zelený čaj. ^[12]

Na rozdiel napríklad od kurkumínu alebo 6-shogaolu je EGCG látka, ktorá je rozpustná vo vode, a preto sa lepšie vstrebáva. Môže sa teda užívať aj perorálne. Pri príprave zeleného čaju si treba uvedomiť, že voda by už nemala vrieť (cca 80°C) a čaj by mal lúhovať asi 5 minút. Aby sa zabránilo predčasnej oxidácii, má zmysel pridať nejaký prášok vitamínu C. EGCG je už niekoľko rokov dostupné aj ako infúzia. To samozrejme znamená, že možno dosiahnuť vyššie aktívne hladiny a lepšie účinky ako pri čisto orálnom podávaní. Keďže pečeňové hodnoty sa môžu zvyšovať vo vysokých dávkach, ktoré sa pitím čaju nikdy nedosiahnu, pri infúznej terapii sú užitočné krvné testy.

Okrem toho je však možné testovať aj možnú účinnosť na príslušných nádorových bunkách pacienta.

Záver: EGCG zo zeleného čaju predstavuje účinný doplnok komplementárnej medicíny rakoviny a je vhodný aj ako prevencia širokého spektra ochorení.