Kurkumín pri rakovine

Bez toho, aby o tom väčšina ľudí vedela, konzumuje každý deň malé množstvo kurkumínu, ktorý sa pridáva do rôznych potravín ako farbivo (E100), ako je margarín, cestoviny, džem a horčica. Kari korenie mu vďačí aj za svoju žiarivo žltú farbu.

Kurkumín je látka nachádzajúca sa v rastline Curcuma longa, známej aj ako kurkuma alebo indický šafran, ktorá pochádza z Indie a juhovýchodnej Ázie. Rovnako ako pri zázvore, ktorý je príbuzný rastline kurkuma, sa používa hľuza. Látka, ktorá je chemicky definovaná ako diferuloylmetán, sa môže vyrábať aj synteticky.

Prípravky z kurkumy sa nepoužívajú len ako korenie, ale aj ako liečivo. Už najmenej 2000 rokov sa rastlina používa v ajurvédskej medicíne ako liek na artritídu, ochorenia dýchacích ciest, kožné vyrážky a poruchy trávenia.

Kurkumín a rakovina

Kurkumín sa dostal do centra pozornosti vedy, keď sa výskyt rakoviny v Indii porovnával s inými krajinami sveta. Zistilo sa, že v porovnaní s indickou populáciou sa u Američanov vyvinulo 17-krát viac rakoviny prostaty a u Američanov 3,5-krát viac rakoviny prsníka. Iné typy rakoviny tiež vykazovali výrazne nižší výskyt u Indov v porovnaní s ľuďmi z iných krajín ^[1] . Epidemiológovia to pripisujú predovšetkým každodennému používaniu kurkumy v strave spolu s ďalšími faktormi životného štýlu, ako je zvýšený pohyb, znížený počet kalórií, menej mäsa a tuku v strave a iné potraviny inhibujúce rakovinu (zázvor, cesnak).

Pri výskume zložiek kurkumy na rakovinových bunkách sa zistilo, že kurkumín (diferuloylmetán) spomínaný má hlavný účinok proti nádorovému bujneniu. Ako zistil indický výskumník prof. Aggarwal, kurkumín interaguje v laboratóriu s viac ako stovkou receptorov, rastových látok, zápalových poslov a enzýmov ^[2] . Na porovnanie, chemoterapeutické lieky sa vždy zameriavajú len na jednu metabolickú dráhu. Niet divu, že nádorové bunky sa často stanú odolnými voči onkologickej terapii už po niekoľkých ošetreniach.

Metabolické dráhy a receptory, s ktorými kurkumín interaguje, zahŕňajú:

• Receptor EGFR: Toto umožňuje delenie rakovinového tkaniva
• HER-2 receptor: Je dôležitým rastovým faktorom, najmä pri rakovine prsníka
• Cyklooxygenáza a lipooxygenáza: Sú enzýmy, ktoré spôsobujú zápal a bolesť.
• Zápalové cytokíny: Ide o mediátory zápalu
• NF-kappa-B: Je proteín, ktorý sa ukotví v nádorovej DNA a spôsobuje zvýšené delenie buniek.
• rastové faktory

Veľký počet receptorov a metabolických dráh, ktoré kurkumín napáda, sťažuje obranu nádorových buniek. Kurkumín je obzvlášť účinný pri inhibícii zápalu. Keďže takmer neexistuje choroba, ktorá by nebola spojená so zápalom, kurkumín sa používa nielen pri rakovine, ale aj pri zápaloch kĺbov, zápaloch v zažívacom trakte, kožných ochoreniach a dokonca aj pri Alzheimerovej chorobe ^[1] .

Kurkumín okrem priameho účinku na nádorové bunky ovplyvňuje aj imunitný systém. Vychytávacie bunky produkujúce zápal sú inhibované ako pri kortizóne, ale bez zodpovedajúcich vedľajších účinkov ^[2] .

Výskum však odhalil problém: kurkumín nie je rozpustný vo vode. Ako je však známe, takéto látky sa črevom veľmi zle vstrebávajú. Ako potom vzniká predpokladaný silný inhibičný účinok na rast rakoviny u indickej populácie? Pri skúmaní kari korenia sa zistilo, že čierne korenie, ktoré je v ňom vždy obsiahnuté, zvyšuje vstrebávanie až dvadsaťnásobne cez svoju hlavnú zložku, piperín ^[3] . Vstrebávanie kurkumínu výrazne zvyšujú aj ďalšie látky, ako napríklad polysacharid cyklodextríny alebo lipozomálne prípravky ^[4]. Tieto účinky sa primárne prejavujú v gastrointestinálnom trakte. V americkej štúdii s pacientmi, u ktorých sa v dôsledku genetického ochorenia vyvinie viac črevných polypov, sa tieto polypy mohli znížiť o 60 % podávaním kurkumínu ^[5] .

Zatiaľ čo perorálne podávanie kurkumínu má zmysel ako prevencia alebo ako doplnková terapia, benefit v prípade manifestnej rakoviny často nie je viditeľný. V laboratóriu však existuje jasná účinnosť pri rôznych typoch nádorov, ako sú bunky rakoviny prsníka, vaječníkov, hrubého čreva, prostaty a leukémie ^{[6] [7] [8]} . Aj pri pokusoch na zvieratách sa jasne prejavujú nádorové inhibičné účinky ^[1] [2]. Tie majú vždy niečo spoločné s hladinami týchto látok v tkanivách. Je teda samozrejmé používať kurkumín aj v infúznych prípravkoch, pretože sa tým obíde črevná pasáž a látka sa dostane priamo do krvi. Aj tu je hlavným problémom nerozpustnosť vo vode.Každý z týchto prípravkov teda musí obsahovať jedno alebo viac rozpúšťadiel. Vedľajšie účinky vyplývajúce z infúzií kurkumínu sú takmer vždy spôsobené týmito rozpúšťadlami. Účinky rozpúšťadlového alkoholu sú dobre známe, DMSO spôsobuje zodpovedajúce výpary a Kolliphor môže krátkodobo spôsobiť prekrvenie hlavy, ale zároveň stimuluje imunitný systém.

Znepokojení pacienti sa často pýtajú, či biologické látky interferujú s účinkami chemoterapeutických liekov. Opak je pravdou pre kurkumín. Zvyšuje sa ním účinok takmer všetkých chemoterapeutík, a preto sa zaraďuje do skupiny chemosenzibilizátorov, čo sú látky zosilňujúce účinok cytostatík ^[3] [4] . Po chemoterapii je preto vhodné ho urýchlene podať.

Vďaka veľkému počtu bodov útoku na rakovinovú bunku a imunitný systém je kurkumín všestranný v komplementárnej liečbe nádorov. Okrem toho je však možné testovať aj možnú účinnosť na príslušných nádorových bunkách pacienta . Toto sa môže uskutočniť buď priamo na nádorovom tkanive získanom biopsiou alebo na cirkulujúcich nádorových bunkách. Posledne menované sú rakovinové bunky, ktoré sa pohybujú krvou a sú kultivované v špeciálnych laboratóriách a ktorých citlivosť na rôzne látky sa dá určiť.

Záver

Kurkumín je látka, ktorá bude v budúcnosti zohrávať ústrednú úlohu v biologickej liečbe rakoviny.